Na tému mindfulness vzniklo už veľa vedeckých štúdií, bolo popísaných veľa kníh a ukazuje sa, že byť všímavý nás robí šťastných, pokojnejších a spokojnejších. Toto cielené riadenie našej mysle mení štruktúru nášho mozgu a to ako sme si zvykli reagovať na situácie, ktoré nám život priniesol vieme zmeniť. Takže nič nie je dané, naučme sa umeniu všímavosti a buďme šťastní.
Moja Všímavá detská joga
Mindfulness je moja srdcovka, ktorej sa s láskou venujem už asi dva roky. V poslednej dobe sa tento pojem teší veľkej pozornosti a práve o pozornosť tu ide. Aj keď slovo “mindfulness“ nemá presný preklad, môžeme si ho vysvetliť ako všímavosť, vnímavosť čo nás vedie k zámernému venovaniu pozornosti prítomnému okamihu bez posudzovania a vyhodnocovania.
Malým deťom hovorím, že trénujeme novú superschopnosť a to ovládanie našich myšlienok. Všímame si čo sa deje s našim telom, aké v ňom máme pocity, aké myšlienky nám prichádzajú. Láskavo a bez hodnotenia na dobré, alebo zlé. Na hodinách detskej jogy, je pre mňa dôležité s akým pocitom deti odchádzajú. Čo si so sebou odnesú...akú emóciu, aké poznanie o sebe samom. Milujem keď vidím ako sú deti na hodinách šťastné. Keď si počas cvičenia uvedomia svoj dych, svoje telo, myšlienky, pocity...keď ich vidím užiť si ten prítomný okamih. Je to čas kedy nemusia podať výkon, nemusia sa snažiť ukázať čo sa naučili. Robia to čo ich práve baví. Mojou úlohou je vytvoriť takéto prostredie, kde sa naučia počúvať sami seba s láskou a s rešpektom. Uvedomiť si čo cítim, čo potrebujem, aby som sa vo svojom dnešnom tele jednoducho cítil v pohode.
Nejde o snahu nemyslieť na nič.
Trénujeme venovať svoju plnú pozornosť prítomnému okamihu. Tomu čo sa deje práve teraz. Niektoré mýšlienky na budúcnosť nám môžu prinášať nepokoj, obavy, možno strach. Rovnako myšlienky na minulosť nám môžu priniesť nepríjemné pocity. Nebuďme preto na seba prísni. Ak nám tekéto myšlienky prichádzajú, len ich pozorujme a nechajme ich odísť ako oblak, alebo ako bublinku preč a vráťme sa do prítomosti.
Ako? Treba dať našej hlave niečo na čo myslieť práve teraz môže. Zapoj svoje zmysly: To všetko sa deje teraz. Najrýchlejší spôsob ako sa spojiť s prítomným okamihom je zapojiť svoje zmysly.
Koľko, že ich to máme? To je tiež otázka, ktorú by sa dalo rozobrať J Poďme teraz na tých základných 5. Kdekoľvek sme, môžeme aspoň na chvíľku vypnúť autopilota a uvedomiť si čo sa deje práve teraz. Aké zvuky počujem z vonku, aké počujem v miestosti v ktorej som, aké zvuky počujem v mojom tele... ako počujem svoj dych? Aké zvuky počujem keď sa pomrvím, pošúcham prstami... Čo nám sprostredkuje náš zrak? Často niečo hľadáme a máme to rovno pred sebou. Skúsme venovať pozornosť tomu čo vidíme. Vnímajme farby, tvary...
Môžeme vnímať aj naše viečka ako nám zakryjú oči keď ich privrieme. Skúste prstami venovať pozornosť povrchu, o ktorý sa dotýkajú. Precíťte váhu svojho tela ako sa dotýka stoličky ak práve sedíte. Uvedomte si chodidlá ako sa dotýkajú zeme. Jemne si oblíznite pery. Aký vnem vám sprostredkuje jazyk. Akú chuť máte v ústach.
Pritom všetkom nezabudnite dýchať... Dych je naša prítomnosť. Aký je? Rýchly, pomalý, hlboký, plytký... Zapojte čuch a vnímajte ako voní prítomnosť. Skúste láskavo vnímať pocity vo svojom vnútri... ako sa majú napr. Prsty na nohách, päta, brucho... hlavne k sebe buťte láskaví. Ako na to? Chce to tréning :)