• Ivana

Od myslenia k bytiu...

Musíme stále myslieť? Čo tak posunúť svoju pozornosť z rozmýšlania na cítenie.


Deti nastúpili do školy/škôlky a povinnosti sa len tak valia. Všetko treba naplánovať, riešiť, stihnúť, nezabudnúť... Hlava plná myšlienok, ale zaťaží nielen mamu a tata, ale dá zabrať hlavne našim najmenším. Naučme ich zastaviť sa a zistiť aké "počasie" je v našom tele práve teraz.


Naše telo je ako dom, ktorý máme stále so sebou a my by sme s ním mali byť v pohode. Naučme sa dať si PAUZU a spraviť z toho zvyk. Naučme sa starať sa o seba s láskou. Pár minút do dňa stačí...


Najjednoduchší spôsob, ako preniesť svoju pozornosť do prítomného okamihu je pozorovať svoj dych. Aký je? Rýchly, pomalý, hlboký, plytký... Nič nehodnoťte, len s láskou pozorujte. Ako sa cíti moje telo? Nepotrebuje niečo? Nie som hladný, smedný. Aký mám pocit v nohách, v bruchu, čo moje ramená, čelusť... necítim niekde napätie?


Pre deti je ťažšie povedať ako sa cítia. Keď sa na hodinách detskej jogy spýtam desať detí ako sa majú, väčšinou povedia tak ako povie ten prvý... obvykle dobre :)


Skúste s deťmi objaviť pocity vo svojom tele v tomto okamihu bez slov. Sadnite si s dieťaťom a dajte tomu minútku. Narovnajte sa, zatvorte oči a zazvonte so zvončekom. Vysvetlite dieťaťu, že keď zazvoní zvonček, môžu zatvoriť oči a sústrediť sa na svoj dych. Nechajte ho spraviť pár nádychov, výdychov a pripomeňte mu svoje telo. Ako sa má práve teraz. Čo cíti? Stačí aj minútka a môžete zazvoniť so zvončekom. Teraz môžete vyjadriť svoje pocity zvukom :) Môžete sa zasmiať, zafňukať, zavrčať, zahmkať... lahnúť si a naťiahnuť sa... Uvidíte čo Vám Vaše telo povie...

36 views0 comments

Recent Posts

See All

Všímaj si ma...

Na tému mindfulness vzniklo už veľa vedeckých štúdií, bolo popísaných veľa kníh a ukazuje sa, že byť všímavý nás robí šťastných, pokojnejších a spokojnejších. Toto cielené riadenie našej mysle mení št